25. marca 1942 o 20.20 hodine zo železničnej stanice v Poprade bol vypravený prvý transport do vyhladzovacieho tábora Auschwitz – Birkenau. Do vagónov určených pôvodne na prepravu dobytka prinútili nastúpiť 1000 mladých žien a dievčat prevažne zo Šarišsko – zemplínskej župy. Týmto sa začala prvá vlna deportácií zo Slovenska, ktorá trvala až do 20. októbra 1942. Počas nej bolo vypravených 57 transportov, pričom deportovaných bolo 57 752 židovských spoluobčanov, ktorí skončili v nacistických koncentračných a vyhladzovacích táboroch. Prežiť sa podarilo iba stovkám z nich. Z prvého transportu, z 1000 deportovaných slovenských dievčat a žien prežilo 20.
Smutné 80. výročie prvého transportu zo Slovenska si v rámci pietnej spomienky pripomenuli aj žiaci našej Spojenej školy Mierovej vo Svite. V stredu 23. marca účasťou na vysoko hodnotnej prednáške Susedia, na ktorých sme nezabudli...Židovské dejiny Popradu spracované študentmi SOŠ hotelovej Vysoké Tatry pod vedením pána Vladimíra Andraša. Jeho prezentácia, pútavé rozprávanie, hudobná vložka, spolupráca so študentmi a vážení hostia, ktorí na túto pietnu spomienkovú udalosť prijali pozvanie, v nás zanechali hlbokú stopu, dojatie, zimomriavky, no aj vďaku za to, odovzdať čo najviac, aby sa nikdy nezabudlo na smutné osudy ľudí, odsúdených na smrť len preto, že boli Židia.
Včera, 24. marca, v kine Tatran v Poprade sa deviataci našej školy zúčastnili premietania filmu pani režisérky Heather Dune Macadam 999: Dievčatá z prvého transportu do Auschwitz. Premietania sa zúčastnili opäť vážení hostia: veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku pán Eitan Levon, samotná režisérka filmu pani Heather Macadam, slovenská verejná ochrankyňa práv a univerzitná profesorka pani Mária Patakyová a v neposlednom rade príbuzní preživších dievčat/dám z prvého transportu slovenských dievčat do Auschwitz.
Žiaci boli nadšení! A ja im chcem poďakovať, že napriek tomu, že sa film premietal vo večerných hodinách, v ich voľnom čase mimo vyučovania, súhlasili s účasťou.
Pani Edita Grosmanová, preživšia z prvého transportu, bola do poslednej chvíle presvedčená, že nacistické zverstvá prežila práve preto, aby o nich mohla hovoriť. Nikdy o týchto udalostiach neprestaňme hovoriť, šírme svedectvo, aby sa nezabudlo.
Nikdy nezabudneme...
Do fotogalérie bol pridaný nový album Pietna spomienka.